Preskočiť na hlavný obsah

Mgr. Daniela Husovská, PhD.

psychologička

Vo svojej práci sa najčastejšie venujem deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich biologických rodinách. Venujem sa téme vzťahovej väzby a jej porúch, komplexnej traumy u detí, terapeutickej pomoci rodinám – najmä náhradným. Mám skúsenosti zo zahraničných stáží (Kanada, USA) a workshopov (Londýn).


Vzdelanie

Vyštudovala som psychológiu na filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Absolvovala som dlhodobý psychoterapeutický výcvik v symbolickej a relaxačnej terapii. Od roku 2006 som zapísaná na zozname psychoterapeutov. V roku 2010 som ukončila výcvik v dyadickej vývinovej psychoterapii a absolvovala mesačnú stáž v USA u Dr. Arthura Becker-Weidmana špecializujúceho sa na prácu s deťmi s poruchou pripútania. Titul PhD. som získala za dizertačnú prácu v oblasti psychológie rodiny na UPJŠ v Košiciach.

Skúsenosti

Pracovala som v detských domovoch a v neziskovej organizácii podporujúcej náhradné rodiny. Mám bohaté skúsenosti s prácou s deťmi yrastajúcimi mimo biologickej rodiny. V roku 2006 som bola na stáži v Cobourgu v Kanade v programe liečebnej pestúnskej starostlivosti (Treatment foster care program), kde som mala príležitosť sledovať prácu odborníkov/čok podporujúcich pestúnske rodiny s deťmi s traumatickou minulosťou. Na Slovensko som priniesla publikáciu o terapeutickom rodičovstve: „Nádej na uzdravenie. Sprievodca pre rodičov v oblasti traumy a pripútania“.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014) Článok "Rodina z historickej perspektívy" , ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská , podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná . Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodin

Reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných. (Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002). Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005). Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva