Preskočiť na hlavný obsah

Belonging - Pomoc traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole

Túto jeseň vyšla zaujímavá kniha. Hovorí o tom, ako sa dá pomôcť traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole. Približuje, aké prostredie, aký prístup má zmysel. Hoci sa prvá časť knihy venuje teoretickým východiskám, má ďaleko od suchopárnych a od praxe vzdialených informácií. Je od autoriek a autora, ktorí majú za sebou roky praxe a 6 rokov „učiteľovania“ v špeciálnej triede pre deti s komplexnou traumou.

Kľúčom k pomoci je VZŤAH. Vzťah medzi učiteľom a žiakom. Kým sa dieťa dokáže hocičo naučiť, musí sa cítiť v bezpečí. V bezpečí spolu s učiteľom a ostatnými deťmi. Na začiatku pomoci na ničom inom v triede nezáleží. Pre traumatizované deti nie je vôbec ľahké vybudovať pocit bezpečia. Inšpiráciu našli v dyadickej vývinovej psychoterapii (DDP) a jej základných pilieroch: P.A.C.E (playfulness – acceptance – curiosity – empathy) alebo Hravosť – Prijatie – Zvedavosť – Empatia. Kniha ponúka konkrétne nápady, aktivity ako byť hravý, prijímajúci, zvedavý a empatický učiteľ alebo učiteľka. Nie je to vôbec jednoduché zoči-voči odmietaniu, agresivite, nadávkam.

29.10.2020 som sa zúčastnila online workshopu k tejto knihe. Riaditeľ školy (kde tento prístup prijali za svoj) uviedol krátku ukážku zo života. Do školy prišiel žiak s 2-hodinovým meškaním. Stalo sa to 45-krát za sebou. Prvý zamestnanec, na ktorého narazil, bola pani, ktorá mala na starosti administratívu. Objala žiaka okolo pliec a opýtala sa, čo sa mu prihodilo. So záujmom a prijatím. Takto spolu pokračovali do jeho triedy.

Kniha sa dá zakúpiť aj na Amazone

Inšpirujte sa!


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014) Článok "Rodina z historickej perspektívy" , ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská , podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná . Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodin...

Rodič a reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. U rodičov v súvislosti s reflektívnou funkciou (ďalej RF) hovoríme o schopnosti reflektovať vnútorné duševné pochody (mentálne stavy) u seba aj u svojho dieťaťa (Slade, 2005). Ide o kapacitu, ktorá je významná pri vytváraní bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa, ale vplýva aj na iné oblasti psychického vývinu. Ak rodič zrkadlí napr. úzkosť dieťaťa, tento vnem organizuje jeho zážitok, vďaka čomu dieťa vie, čo cíti. Reakcia rodiča, v ktorej sa odráža aj prežívanie dieťaťa, sa stáva zdrojom informácií o jeho vnútornom prežívaní. Vo svojej reakcii sa rodič snaží nielen emóciu dieťaťa zrkadliť, ale ju aj regulovať (Fonagy, Target, 1997). Reflektívna funkcia rodičov sa stala tiež predmetom výskumu. Išlo v prvom rade o snahu potvrdiť jej súvislosť s typom vzťahovej väzby. V prvých výskumoch sa RF posudzovala na základe výpovedí v AAI (Adult Attachment Interview). ©The Metropolitan Museum of Art Fonagy so spolupracovníkmi/čkami (1998 in Slade et al....